Výber jazyka

  • Slovak utf-8
  • English
  • German formal - Sie
  • Polish

Meniny dnes oslavuje

Pondelok, 18 marec 2019

Dnes má meniny
Eduard
Zajtra má meniny
Jozef

Štatistiky

Návštevníkov: 106712

Štatistiky pre www.spis.eu.sk

TOPlist
TOPlist
Obyvateľstvo
    Skutočné dejiny Jakloviec vytvárali jej obyvatelia statočnou prácou. Boli to zruční rubári, svedomití roľníci a  pastieri, robotníci v hutách, uhliari a povozníci. Pôvodne obyvatelia Jakloviec pracovali aj v baniach. Po vyťažení neveľkých zásob rudných surovín banská činnosť v chotári obce zanikla. Svedectvom banskej činnosti sú už len miestne chotárne názvy Baniská, Halda. V časoch poddanstva tunajší poddaní okrem tradičného robotovania na pánskych poliach a v pánskych lesoch ako svoju poddanskú povinnosť vykonávali aj povozníctvo. Vyťaženú rudu spracovanú v gelnickej hute Mária prevážali na sedliackych vozoch do Košických Hámrov na ďalšie spracovanie. Práci s kovom sa venovali i neskoršie generácie. V 19. storočí a v prvých desaťročiach 20. storočia viacerí muži pracovali v Perlovej doline v dielňach na výrobu železných reťazí. Iní dochádzali za prácou do Krompách. Práca uhliarov bola nepostrádateľná ešte aj v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Kvalitné drevené uhlie naposledy vykupovala margecianska vápenka.

Demografický vývoj obce až do 18. stor. môžeme sledovať len približne. Na začiatku 18. stor. žilo v Jaklovciach len do 250 obyvateľov. V priebehu niekoľkých desaťročí sa počet ľudí znásobil. Sčítanie ľudu uskutočnené za vlády Jozefa II. v roku 1787 dokladá už 708 obyvateľov a 92 domov, v roku 1828 to bolo 982 ľudí a 134 domov. Demografický vývoj obce od 2. polovice 19. stor.:

1869 - 1028

1880 - 1015

1890 - 951

1900 - 1081

1921 - 1110

1930 - 1260

1938 - 1460

1940 - 1430

1961 - 2000

1970 - 2034

1980 - 2192

Rómovia

V roku 1412 sa na Spiš prisťahovali Rómovia. Kráľovské privilégium dovolilo im usadiť sa na kráľovských majetkoch a v blízkosti slobodných kráľovských miest, a tak sa Rómovia dostali aj do údolia Hnilca. V Jaklovciach však neboli až do 17. storočia, keď ich noví feudálni páni Csákyovci sem priviedli z Košickej Belej (podobne ako pod Dreveník k Spišskému hradu ). Boli to bratia Holubovci, bývali v kolibe za dedinou. Kuli podkovy , klince, opravovali roľníkom železné náradie a hrali na svadbách. Neskôr sa sobášmi spriaznili s rodinou Bikárových z Gelnice. Tradičná práca so železom pretrvala do päťdesiatych rokov 20. stor. Až založenie celoobecného roľníckeho družstva prinieslo definitívnu zmenu ich spôsobu života.

Od druhej polovice tridsiatych rokov do konca päťdesiatych rokov minulého storočia viedol známu cigánsku kapelu primáš Ľudovít (Lájoš) Bikár.

Židia

Židovské obyvateľstvo už od čias stredoveku nemalo možnosť slobodného rozvoja. Zákonné úpravy a nariadenia ich nútili opúšťať jednu krajinu a hľadať útočište v druhej. Zriedkavosťou neboli ani pogromy na Židov. Strediskom duchovného života tunajšej židovskej komunity bola modlitebňa – synagoga postavená približne v rokoch 1890 -1900 v nižnej časti Jakloviec. Stála tu do roku 1963, do čias budovania vodného diela Ružínska priehrada. Slúžila občanom židovského vierovyznania z Jakloviec , Margecian a Veľkého Folkmara. „Režnikov dom“, ako ho obyvatelia Jakloviec bežne označovali, bol majetkom židovskej náboženskej obce a stál pri potoku Rjeka pri štátnej ceste. Tu býval ich posledný rabín Gejza Ignác Drummer. Zároveň bol prehľadačom košerného mäsa. Rituálnu jatku mali u mäsiara Imricha Kaľavského v Margecanoch.

Počas sčítania ľudu v roku 1921 sa k židovskej národnosti hlásilo iba 26 obyvateľov Jakloviec, mnohí sa hlásili k nemeckej národnosti. Bolo tu zaevidovaných 51 Nemcov. K židovskému náboženstvu sa hlásilo 47 obyvateľov.

Najstarším známym duchovným rabínom bol Samuel Sender. Po ňom nasledovali Mojžiš Lazár a Gejza Drummer. Ten pochádzal z Podkarpatskej Rusi. V Jaklovciach žil od roku 1922. Bol ženatý a mal 5 detí.

Súkromná židovská škola, prvýkrát sa spomína v roku 1907, bola pôvodne umiestnená v synagoge. Po prvej svetovej vojne na tieto účely prenajali od mesta Košice priestory v malom kaštieli v Huštáku. Neskôr odtiaľ presťahovali svoju školu do súkromných domov v Margecanoch, najprv u Šomvarského, potom u Michala Kaľavského. Škola mala dobrú úroveň a deti sa v nej pripravovali na meštiansku školu. Počet detí bol najviac 25, medzi nimi vždy niekoľko kresťanských. Spočiatku (od r. 1907) tu učila Davidovičová, rod. Bragerová, kvalifikovaná židovská učiteľka, neskôr jej muž.

Za učiteľa náboženstva obyčajne najímali židovského mladíka, ktorý židovské deti učil v synagoge v čase pred vyučovaním alebo po vyučovaní bežných predmetov v súkromnej škole. Takýto mládenec býval v židovských rodinách, ktoré sa striedavo starali o jeho stravovanie.

Občania židovského vierovyznania mali vlastný cintorín umiestnený v tzv. Schmidgrunde (v preklade kováčov pozemok, v miestnom nárečí Šmigrond). Tu pochovávali svojich mŕtvych Židia z Jakloviec , z Veľkého Folkmara a dávnejšie aj z Gelnice. Margecianski Židia mali vlastný cintorín na Hôrke v Margecanoch.

V Jaklovciach po prvej svetovej vojne žili tieto židovské rodiny: Wéberová, Englenderová, Senderová, Zemplerová, Drummerová, Schwartzová a Šándorfyho. Za vojnového slovenského štátu tu žili posledné tri menované rodiny do osudného 1. júna 1942, keď boli deportované do koncentračného tábora.

 

Zaujímavé odkazy

Inteligentné webové stránky a redakčný systém pre obce

Slovakia regions

© 2019 Jaklovce
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.